Skip to main content

História pevnostného systému

Printer-friendly versionSend by emailPDF version
História pevnostného systému
História pevnostného systému
História pevnostného systému

 

Komárom kvôli výhodnej geografickej a dopravnej polohy už v dávnej minulosti mala dôležitú ekonomickú a kultúrnu úlohu. Strategickým centrom sa stal počas expanzie rímskej ríše, vytvorením provincie Panonie. Pozdĺž podunajskej hranice ríše "Limes Romanus" bolo vybudované osídlenie Brigetio, ktoré sa stalo medzi I. až IV. storočia jedným najdôležitejším osídlením provincie. Jeho meno je keltského pôvodu, znamená hrad, pevnosť.

Komárom neskôr bol župským sídlom Komáromskej župy založeným Kráľom Štefanom, a za ponovania kráľa Mateja v XV. storočí sa tu rozvíjalo obchodné, hospodárske a vojenské centrum. Po porážke pri Mohácsi hrad sa stal majetkom Habsburgovcov. Počas rozšírenia Osmanskej ríše v roku 1541 Budín sa dostal do rúk turkov, preto Ferdinand I. za účelom obrany Viedne nariadil posilnenie Komáromského hradu. Plány tzv. Starej pevnosti vyhotovil taliansky Pietro Terbosco okolo 1550. Zámok predstavoval vážnu silu v čase protitureckých bojov pohraničného hradného systému.

Starý hrad zažil ozajstnú zaťažkávaciu skúšku v roku 1594, keď ho sinanský paša so stotisícovým vojskom celý mesiac bez úspechu obliehal, keď po obsadení Taty, a Győru zaútočil na mesto Komárom. Vďaka hrdinskému odporu obrancov Komárom sa nedostal do rúk Turkov. V roku 1663 cisarský dvor nariadil výstavbu nového opevnenia, v ktorom západnu stranu pevnosti opevnili korunovým dielom, Novým hradom v tvare päťuholníka.

Znovuzrodenie hradu a systému opevnenia bolo v dobe napoleonských vojen. Počas úspešných napoleonových vojenských výprav v roku 1809 bolo obsadené cisárske mesto Viedeň. Cisár František I. a jeho dvoranstvo sa uchýlil v Komárome, ktoré narýchlo opevnili. Cisár tu sa rozhodol o výstavbe pevnostného systému Komároma, v dôsledku čoho sa mala stať najsilnejšou pevnosťou riše, podľa plánov mala byť vhodná na umiestnennie dvestotisícového vojska. Plán zahŕňal aj nápady opevnenia pravého brehu Dunaja. Už k existujúcemu predmostiu „Hviezdicovej pevnosti”, palisáde Svätého Petra plánovali vybodovať ďalšie dve pevnosti. Jednu na koppánymonostorškej Piesočnatej hore, a jednu pri ceste smerom na Nagyigmánd, k južnému výstupu Komároma. Práce na výstavbe z rakúskej strany boli prerušené revolučnými udalosťami v rokoch 1848-1949.

Po porážke revolúcie rakúšania – na základe bývalých projektov - opäť začali budovať pevnostný systém využitím skúseností získaných počas obliehania. Obkľúčenie hradu jasne ukázala, že na pravom brehu Dunaja je potrebná výstavba takých obranných konštrukcií, ktoré môžu zabrániť, aby nepriateľské delostrelectvo bol schopný vziať pod palbu pevnosti nachádzajúce sa na ľavom brehu, a môžú poskytnúť kontinuálne spojenie medzi oboma brehmi.

Stavebné práce začaté v roku 1850 zahŕňajú celý vertikálny systém pevnostného komplexu. Prvá najväčšia etapa rozsiahlej výstavby bola dokončená v roku 1871 vybudovaním Monoštorskej pevnosti. Potom v rokoch 1871-1877 bola vystavaná Igmandská pevnosť, a tým Komáromský pevnosntný systém sa stal úplnym.

Opotstatnenie Komáromského pevnostného systému bolo v nasledujúcich rokoch spochybnené. Vývoj vojenskej techniky koncom XIX. storočia zrýchlil - vrátane delostrelectva-, ktorý by vyžadoval preskúmanie obrannej schopnosti pevnosti, a prispôsobiť jej rekonštrukciu k zmeneným podmienkam. Avšak, toto sa nestalo.